Občan
Evidencia na úrade (ako, kde a kedy sa zaevidovať), aké informácie poskytuje úrad uchádzačovi o zamestnanie.
Inflačnú pomoc spustil štát v polovici minulého roka. Jednorazový príspevok pre rodiny s deťmi, poberateľov pomoci v hmotnej núdzi a ďalších vo výške 100 eur slúžil na pokrytie zvýšených výdavkov napríklad na bývanie, energie či stravu. V rámci prvého balíka pomoci vyplatili úrady práce ľuďom celkovo 99 miliónov eur. Počas vyplácania druhého balíka štát podporu rozšíril a vyplatil ďalším skupinám ľudí dodatočných 10 miliónov eur.
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatili prvýkrát inflačnú pomoc vlani v júni. V rámci prvého balíka ju automaticky poslali poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a prídavkov na deti, na základe žiadosti aj ďalším skupinám ľudí. Úrady práce ľuďom vyplatili 99 miliónov eur, z toho približne jeden a pol milióna na základe žiadostí. Najviac prostriedkov smerovalo do okresov Prešov (3,5 milióna eur), Košice – okolie (3 milióny) a Žilina (2,9 milióna eur). Najväčší objem pomoci bol vyplatený poberateľom prídavkov na dieťa, a to celkovo 84 miliónov eur.
Aj z druhého balíka inflačnej pomoci, ktorý sa vyplácal od minuloročného novembra, dostala časť ľudí inflačnú pomoc automaticky. Napríklad poberatelia prídavkov na deti, ktorým sa dieťa narodilo od 1. júna do 31. októbra. Ďalší dotknutí ľudia mohli žiadať o pomoc do konca minulého roka. Do konca februára bolo v rámci druhého balíka pomoci vyplatených takmer 10 miliónov eur, najviac prostriedkov, až 281-tisíc eur, putovalo do domácností v okrese Košice-okolie. Väčšina financií, takmer päť a pol milióna, bola určených nezaopatreným deťom, ktorým súd stanovil nižšie výživné ako 150 eur.
„Inflačnú pomoc sme vedeli nasadiť rýchlo, cielene a efektívne. Vďaka tomuto nástroju sme podporili stovky tisíc ľudí vrátane rodín s malými deťmi, ľudí v hmotnej núdzi, či nízkopríjmové skupiny s ťažkým zdravotným postihnutím. V druhej vlne sme dokázali flexibilne rozšíriť okruh prijímateľov. Rád by som zdôraznil, že inflačná pomoc je iba jedným z množstva nástrojov a zmien, ktoré sme postupne a systematicky spúšťali a spúšťame v súvislosti s tlmením vplyvu vysokej inflácie na životy ľudí. Za všetky spomeniem zvýšenie sociálnych dávok, zvýšenie dávok a legislatívne úpravy v oblasti pomoci v hmotnej núdzi, zvýšenie opatrovateľského príspevku a v neposlednej rade aj zásadné zvýšenie dotácie na školské obedy,“ povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.
Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Karol Zimmer dodal, že úrady práce ešte uskutočnia viacero platieb v rámci 2. vlny inflačnej pomoci, celkové čísla sa však už zmenia iba nebadane. „Takmer celú inflačnú pomoc sme už vyplatili. V súčasnosti sa sústredíme aj na rozvíjanie podpory, ktorá je systematická a má preventívny účinok. Príkladom sú zmeny v oblasti aktivačných prác. Vďaka legislatívnym zmenám bude významná časť dlhodobo nezamestnaných, ktorí sú často aj poberateľmi pomoci v hmotnej núdzi, väčšmi motivovaná postaviť sa späť na vlastné nohy a nájsť si prácu. Zároveň dávame samosprávam a ich inštitúciám možnosť využívať aktivačné práce efektívnejšie,“ doplnil Zimmer.
Inflačná pomoc bola poskytnutá mnohým skupinám obyvateľstva. Výskumný pracovník Inštitútu pre výskum práce a rodiny Rastislav Bednárik dodáva, že popri poberateľoch prídavkov na dieťa či pomoci v hmotnej núdzi prijali pomoc aj poberatelia príspevku na opatrovanie v celkovej výške 6,67 milióna eur, poberatelia výživného v celkovej výške 5,46 milióna eur a ďalších 13 kategórií občanov v rozličných problémových situáciách. „Tento počin bol najrýchlejší, vláda ešte len pripravovala silnejšie opatrenia na pomoc obyvateľom pri zvládaní inflácie,“ zhodnotil inflačnú pomoc Bednárik.
Výskumný pracovník poukázal na pretrvávajúci mierny nárast počtu poberateľov pomoci v hmotnej núdzi. Jedným z hlavných faktorov nárastu sú dopady vojny na Ukrajine a prichýlenie odídencov z Ukrajiny. Počet poberateľov pomoci spolu s posudzovanými osobami sa zvýšil z počtu 121 471 vo februári 2022 na 143 311 vo februári 2023. „Zaujímavé však je rozloženie týchto osôb. Najviac ich je na východe a juhu Slovenska, pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná pre 5,28 percenta obyvateľov Košického kraja, pre 5,07 percent obyvateľov Prešovského kraja a pre 4,56 percenta obyvateľov Banskobystrického kraja. Za rok táto závislosť na dávkach vzrástla v rámci Košického kraja o 0,71 percentuálneho bodu, v rámci Prešovského kraja o 0,79 percentuálneho bodu a v rámci Banskobystrického kraja o 0,45 percentuálneho bodu. Treba však dodať, že nárast bol aj v Bratislavskom kraji, a to z 0,28 percenta obyvateľov žijúcich z pomoci v hmotnej núdzi na 1,01 percenta, teda o 0,73 percentuálneho bodu. Signalizuje to rozloženie utečencov závislých na pomoci v hmotnej núdzi – a to najviac v Košickom, Prešovskom a aj v Bratislavskom kraji,“ vysvetlil Bednárik a podotkol, že zatiaľ rastú najmä počty krátkodobých poberateľov pomoci v hmotnej núdzi a stagnuje, respektíve klesá počet dlhodobých poberateľov. „To signalizuje dobre zvolený prístup k vyplácaniu tejto dávky. V kombinácii s ponukami na podporu zamestnávania možno očakávať postupné zlepšovanie situácie a návrat k modelu takej pomoci, ktorá je účinná v prechodnom nepriaznivom období občana. Aktuálne až 40,4 percenta poberateľov poberá dávku krátkodobo, do jedného roka, čo znamená pomerne silný podiel na celkovom počte poberateľov a reflektuje to rozkolísanie aktivity podnikov a ich reštrukturalizačné aktivity. Ak sa zastabilizuje makroekonomická situácia, možno očakávať pokles počtu nielen dlhodobých, ale aj krátkodobých poberateľov pomoci v hmotnej núdzi,“ uzavrel Bednárik.
Výber zo štatistiky sociálnych ukazovateľov za február 2023:
(66 146 osôb v januári 2023, vrátane 9 047 cudzincov, z toho 8 810 odídencov z Ukrajiny).
(689 938 osôb v januári 2023).
(660 001 osôb v januári 2023).
(138 177 osôb v januári 2023).
(3 712 v januári 2023).
Viac štatistických údajov: