Pomoc v hmotnej núdzi

Pomoc v hmotnej núdzi

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“).

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovenej v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby, ktorým sú:

1. jednotlivec,
2. manžel, manželka,
3. manžel, manželka a nezaopatrené maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti a nezaopatrené plnoleté deti,
4. plnoletí rodičia a nezaopatrené maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti a nezaopatrené plnoleté deti,
5. rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica minimálnej mzdy,
6. rodičia a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia,
7. maloletí rodičia, ktorí nie sú dieťaťom podľa písmena e), a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
8. fyzické osoby podľa písm. b) až g), ak sa im poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie,
9. plnoleté fyzické osoby, podľa písm. b) až f), ak sa im poskytuje starostlivosť v resocializačnom stredisku pobytovou formou.

Príjem

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.

Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem.

Majetok

Majetok na účely tohto zákona sú veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Za majetok podľa odseku 1 sa nepovažuje jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého držiteľom alebo vlastníkom je člen domácnosti a:

1. ktoré sa využíva na individuálnu prepravu člena domácnosti, ktorému bol vyhotovený parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím; ak bol viacerým členom domácnosti vyhotovený parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, za majetok sa nepovažuje jedno motorové vozidlo na každého takého člena domácnosti,
2. ktorého hodnota podľa odborného stanoviska vyhotoveného znalcom alebo podľa dokladu o kúpe motorového vozidla vyhotoveného osobou, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj alebo distribúcia motorových vozidiel, nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu alebo ktoré je staršie ako 10 rokov.

Nárok

Nárok na účely tohto zákona je:

1. výživné,
2. náhradné výživné,
3. dávky sociálneho poistenia okrem predčasného starobného dôchodku, dôchodky starobného dôchodkového sporenia okrem predčasného starobného dôchodku, dôchodky doplnkového dôchodkového sporenia, dávky sociálneho zabezpečenia, rodičovský príspevok, opakované príspevky na podporu náhradnej starostlivosti,
4. nárok z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu.

Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti, sa neskúma, ak ide o člena domácnosti, ktorého nemožno zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov uvedených v zákone o službách zamestnanosti.

Posudzovanie hmotnej núdze

Hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.

Príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a priebežne počas celého obdobia trvania nároku na pomoc v hmotnej núdzi a jej poskytovania.

Dôvody, kedy fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi

Fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima, ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu.

Fyzická osoba nie je v hmotnej núdzi, ak

• je vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody, vo výkone detencie alebo je umiestnená v zariadení na základe rozhodnutia o zaistení,
• je členom komunity, rehole, spoločnosti alebo obdobného spoločenstva založeného cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, ak podľa ich vnútorných predpisov má zabezpečené základné životné podmienky,
• sa zúčastňuje zahraničného študijného programu alebo zahraničného študijného pobytu zabezpečovaného prostredníctvom štipendia alebo grantu, ak dosiahla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a podľa podmienok zahraničného študijného programu alebo podmienok zahraničného študijného pobytu má zabezpečené základné životné podmienky.

Pomoc v hmotnej núdzi

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky nároku na dávku a jednotlivé príspevky (§ 10 až 14 zákona pomoci o hmotnej núdzi) a úhrn súm uvedených v zákone je vyšší ako úhrn súm príjmu.

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevzniká, ak sa všetci členovia domácnosti zdržiavajú v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

Pomoc v hmotnej núdzi je:

a) dávka v hmotnej núdzi (ďalej len „dávka“),

b) ochranný príspevok, c) aktivačný príspevok,

d) príspevok na nezaopatrené dieťa,

e) príspevok na bývanie.

Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok.

Dávka sa poskytuje v závislosti od veľkosti a zloženia domácnosti.

Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho roka (ďalej len „Opatrenie MPSVaR SR o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi“).

Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní:

1. menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec,
2. dobrovoľníckej činnosti alebo
3. prác na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.

Ak je člen domácnosti v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, mesačný rozsah menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) sa určí ako rozdiel medzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v tomto právnom vzťahu. Ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené inak, dávka sa znižuje za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý v príslušnom kalendárnom mesiaci nevykoná činnosť v rozsahu

1. najmenej 32 hodín mesačne, ak rozsah činností v tomto právnom vzťahu je dohodnutý na najmenej 32 hodín mesačne,
2. dohodnutom v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, ak rozsah činností v tomto právnom vzťahu je dohodnutý na menej ako 32 hodín mesačne alebo sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo organizátorom dobrovoľníckej činnosti nezúčastní menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) v rozsahu určenom podľa prvej vety.

Čas, v ktorom člen domácnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci nemôže vykonať činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného, sa považuje za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonal činnosť v tomto právnom vzťahu, ak sa mu poskytuje náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo nemocenské z tohto právneho vzťahu za príslušný kalendárny mesiac; člen domácnosti, ktorému sa neposkytuje nemocenské z dôvodu, že je fyzickou osobou v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ktorá za podmienok ustanovených osobitným predpisom nie je povinne nemocensky poistená, sa považuje za člena domácnosti, ktorému sa poskytuje nemocenské. Ak sa člen domácnosti nemôže zúčastniť menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) zákona o pomoci v hmotnej núdzi z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 15 po sebe nasledujúcich dní, rozsah hodín

1. podľa odseku 3 sa zníži o 1 hodinu za každý deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci
2. podľa odseku 5 prvej vety sa zníži o 1 hodinu za každý deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci, ktorá sa nezohľadnila podľa prvej vety.

Ak sa člen domácnosti nemôže zúčastniť menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 15 po sebe nasledujúcich dní, rozsah hodín podľa odseku 3 sa zníži o 1 hodinu za každý deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci. Čas, v ktorom sa člen domácnosti nemôže zúčastniť vykonávania činností podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi z dôvodu výkonu trestu povinnej práce, pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl SR, sa považuje za čas, v ktorom sa tento člen domácnosti zúčastnil týchto činností.

Skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky podľa odseku 3 alebo odseku 5 sa prvýkrát skúma za kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pomoc v hmotnej núdzi prvýkrát poskytnutá.

Za každého plnoletého člena domácnosti:

1. ktorý nedodržal liečebný režim, sa v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu, dávka znižuje o sumu dávky pre jednotlivca,
2. za ktorého nebola splnená oznamovacia povinnosť, sa od kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k nesplneniu tejto povinnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti, dávka znižuje o sumu dávky pre jednotlivca.

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje  povinnosť vykonávať vyššie uvedené činnosti.

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou.

Nárok na ochranný príspevok za každého člena domácnosti vzniká ak:

• ak si fyzická osoba z objektívnych dôvodov (najmä z dôvodu veku, zdravotného stavu), nemôže zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou: dosiahla dôchodkový vek, je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do 31 týždňov veku, stará sa o fyzickú osobu s ŤZP odkázanú na opatrovanie, zúčastňuje sa na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou, je poberateľom predčasného starobného dôchodku,

• ak fyzická osoba je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným pôrodu určeným lekárom, je dočasne práceneschopný pre chorobu alebo úraz alebo v karanténnom opatrení viac ako 30 dní,

• ak fyzická osoba je tehotná žena od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva alebo rodič dieťaťa, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roku veku.

Sumy ochranného príspevku v nadväznosti na zákon o pomoci v hmotnej núdzi sú uvedené v Opatrení MPSVaR SR o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi na príslušný kalendárny rok.

Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Ak pred uplynutím 3 mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí 3 kalendárnych mesiacov, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Po uplynutí tejto doby nárok na ochranný príspevok zaniká. Nárok na ochranný príspevok zaniká aj vtedy, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá v priebehu 4 kalendárnych rokov spolu 12 kalendárnych mesiacov.

Ochranný príspevok podľa odseku 2 písm. b) nepatrí:

1. v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu členom domácnosti,
2. od kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k nesplneniu oznamovacej povinnosti o začatí alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.

Aktivačný príspevok patrí pre člena domácnosti, ktorý:

1. má príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy.
2. ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a

• zúčastňuje sa na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania,
• zvyšuje si kvalifikáciu formou externého štúdia na strednej škole alebo štúdia organizovaného externou formou na vysokej škole a nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
• zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce a projektov podľa osobitného predpisu v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní,
• je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj,
• je plnoletý a vykonáva menšie obecné služby alebo dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne a najviac 80 hodín mesačne na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec,
• je plnoletý a vykonáva dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne a najviac 80 hodín mesačne na základe písomnej dohody medzi úradom a organizátorom dobrovoľníckej činnosti,

     c.  ktorému sa vypláca rodičovský príspevok, ak študuje na strednej škole alebo na vysokej škole; to neplatí, ak získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa ale

     d.  ktorý vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu.

Sumy ochranného príspevku v nadväznosti na zákon o pomoci v hmotnej núdzi sú uvedené v Opatrení MPSVaR SR o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi na príslušný kalendárny rok.

Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku. Výška príspevku je uvedená v Opatrení MPSVaR SR o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi na príslušný kalendárny rok.

Príspevok na nezaopatrené dieťa nepatrí, ak:

• zákonný zástupca dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa a z toho dôvodu bol určený osobitný príjemca prídavku na dieťa,
• bolo dieťaťu alebo jeho rodičovi uložené výchovné opatrenie a výchovné opatrenie neplní účel, na ktorý bolo uložené.

Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním a poskytuje sa v dvoch sumách v závislosti od počtu členov domácnosti.

Sumy príspevku na bývanie v nadväznosti na zákon o pomoci v hmotnej núdzi a sú uvedené v Opatrení MPSVaR SR o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi na príslušný kalendárny rok.

Príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je:

1. vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie,
2. nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie.

Príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť býva v:

1. zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb alebo špecializovanom zariadení, ak sa v nich poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe celoročnou pobytovou formou, v útulku, domove na polceste, zariadení núdzového bývania alebo v krízovom stredisku alebo
2. byte alebo v rodinnom dome na základe práva zriadeného vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti; preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním sa nevyžaduje.

Príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť alebo člen domácnosti:

1. v byte, ktorého je vlastníkom, uhrádza náklady za služby spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára,
2. v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom, uhrádza daň z nehnuteľnosti a poplatky za komunálny odpad,
3. v byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktorých je nájomca, uhrádza nájomné a náklady za služby spojené s bývaním, ak je to dohodnuté v nájomnej zmluve alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára,
4. platí úhradu za sociálnu službu v zariadení sociálnych služieb alebo úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa opätovne prehodnotia po uplynutí 6 po sebe nasledujúcich mesiacov od posledného preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok na bývanie alebo 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od posledného preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok na bývanie, ak sa výdavky uhrádzajú ročne.

Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt.

Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm nárokov uvedených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi a úhrnom súm príjmu.

Osobitný príspevok patrí za každého člena domácnosti:

1. ktorému vznikol pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a jej dohodnutý príjem je najmenej vo výške minimálnej mzdy zodpovedajúcej dohodnutému rozsahu týždenného pracovného času, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy,
2. ktorý pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bol dlhodobo nezamestnaným alebo dlhodobo „neaktívnym“ občanom“,
3. ktorému sa poskytuje PHN alebo ktorej sa skončilo poskytovanie PHN v súvislosti so vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.

Osobitný príspevok patrí počas trvania pracovného pomeru najviac 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

1. vo výške 126,14 eura mesačne prvých 12 kalendárnych mesiacov,
2. vo výške 63,07 eura mesačne ďalších 6 kalendárnych mesiacov.

Osobitný príspevok za kalendárny mesiac sa poskytuje pomerne vo výške zodpovedajúcej počtu kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci, počas ktorých je splnená podmienka trvania pracovného pomeru.

Osobitný príspevok patrí fyzickej osobe aj vtedy, ak v období 12 kalendárnych mesiacov od vzniku nároku na osobitný príspevok skončí pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah a opätovne vznikne pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, a to v rozsahu a vo výške, v ktorom by patril, ak by pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah neskončil.

Osobitný príspevok nepatrí odo dňa:

1. nasledujúceho po dni, v ktorom mala uplynúť výpovedná doba, ak pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah neskončil z dôvodu ochrannej doby,
2. od ktorého člen domácnosti prestane vykonávať prácu z dôvodu čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy alebo z dôvodu čerpania služobného voľna bez nároku na plat alebo služobný príjem, ktoré zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť a o jeho poskytnutí rozhodne na základe žiadosti zamestnanca, alebo
3. jeho nástupu na výkon väzby, na výkon trestu odňatia slobody alebo na výkon detencie.

Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku

Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Formu a spôsob poskytovania pomoci v hmotnej núdzi určuje úrad.

Pomoc v hmotnej núdzi sa neposkytuje, ak suma pomoci je nižšia ako 1 euro.

Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa neposkytujú do cudziny.

Uplatnenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi sa uplatňuje podaním písomnej žiadosti na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska občana alebo podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

Žiadosť obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, rodinný stav, adresu pobytu členov domácnosti, adresu na doručovanie písomností a adresu alebo číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky na poukazovanie pomoci v hmotnej núdzi, údaje o príjme, bytových pomeroch, nárokoch a údaje o majetku členov domácnosti.

Nárok na osobitný príspevok sa uplatňuje na úrade doručením zmluvy, ktorej obsahom je vznik právneho vzťahu podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

Povinnosti žiadateľa a príjemcu pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku:

• preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok,
• úradu písomne oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok,
• na výzvu úradu preukázať požadovanú skutočnosť v lehote určenej úradom,
• umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste svojho pobytu,
• úradu doručiť potvrdenie o začiatku a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o začiatku alebo o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
• úradu doručiť potvrdenie o rozsahu odpracovaných hodín v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, do troch pracovných dní po ukončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa táto činnosť vykonala.

Jednorazová dávka

Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Jednorazová dávka je určená najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, a to postele, stola, stoličky, chladničky, sporáku, variča, vykurovacieho telesa, paliva, práčky, periny, posteľnej bielizne, bežného kuchynského riadu, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb.

Právne predpisy pre oblasť pomoci v hmotnej núdzi sú zverejnené TU.

Žiadosť, poučenie, potvrdenia k poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi sú zverejnené TU.

Tlačiť